Blog

Som nezamestnaný absolvent vysokej školy

„Čo to trepeš, aká práca pod tvoju úroveň?“

Bola som vytočená na maximálnu možnú úroveň. Stretla som sa so svojim kamarátom Dodom, ktorý mi rozprával o tom ako si po vysokej nevie nájsť robotu, aký je život nespravodlivý a tak ďalej. Bolo to prosím dva roky po skončení školy, bol nezamestnaný a žil u svojich rodičov.

Dodo vyštudoval ekonomickú školu a sníval o tom, že po škole budú na neho vo všetkých firmách na Slovensku čakať s otvorenou náručou a nástupným platom 1800€ a za ten svet sa nechcel prebudiť do reality. Keď som decentne naznačila, či by nebolo pre neho lepšie, keby si našiel prácu s nižším platovým ohodnotením, ktorá by mu poskytla základ pre ďalšie pracovné príležitosti, tak ma jednoducho odbil, že to bude radšej nezamestnaný ako prijať prácu pod jeho úroveň. „Logické“, pomyslela som si, s takouto filozofiou určite zájde v živote veľmi ďaleko.

Ja som počas univerzity začala pracovať v call centre. Mali sme tam výborný tréningový proces zameraný na komunikáciu s cieľom uzatvárať obchodné dohody. Získala som tam neoceniteľnú prax, ktorú využívam dodnes. V snahe zdokonaliť sa čom čítala veľa článkov a kníh o tom ako efektívne komunikovať so zákazníkmi a obchodnými partnermi. V práci som sa naučila prekonávať námietky, zistila som čo znamená aktívne počúvanie zákazníka, ako sa nikdy nevzdávať a ako si zachovať chladnú hlavu aj v tých najnepríjemnejších situáciách… Jednoducho som dostala komunikačnú prax, ktorú nikto na škole pri štúdiu skrípt nezíska.

Existuje veľmi málo zamestnaní, kde je človek odkázaný len sám na seba a nemusí riešiť komunikáciu s inými ľuďmi, či už vo svojom tíme alebo v styku so zákazníkmi, alebo obchodnými partnermi. Vždy budem trvať na tom, že práca v call centre dá každému človeku neoceniteľnú školu, ktorú môže využívať pri akejkoľvek komunikácii, či už v práci alebo aj v osobnom živote. Ja dnes pracujem v oblasti marketingu a každý deň som vďačná za to, čo som získala pri práci v call centre.

Dodo by mi rád oponoval: „Ale ja som išiel na vysokú školu, preto aby som nemusel začínať od podlahy ako nejaký nedoštudovaný truľo… . Vďaka diplomu z ekonomickej musím predsa získať viac a to hneď o začiatku.“

„Milý Dodo,“ snažila som sa nasadiť tón pedagogičky špeciálnej školy: „Úplne chápem tvoje pocity, myslíš si však, že je vhodnejšie čakať kým sa zmenia podmienky alebo sa radšej prispôsobiť vzniknutej situácii na trhu práce?“ „Nóó, to sa takto nedá zjednodušovať,“ bráni sa Dodo.

„Samozrejme, môžeš čakať kedy z inzerátov na profesii zmiznú požiadavky na prax a skúsenosti na tvojich vysnívaných pozíciách, môžeš čakať, že absolventovi vysokej školy ponúknu plat 2000€, ale môže sa celkom jednoducho stať, že takto sa situácia nikdy nevyvinie a ty sa staneš dlhodobo nezamestnaným sociálnym prípadom budeš sedieť v rohu najbližšej krčmy a šomrať si nadávky na Slovensko a jeho politiku zamestnanosti. To by si chcel?“

Dodo mi neodpovedal, ale videla som na ňom, že už nie je tak pevne presvedčený, že je len otázkou dní, kedy ho osloví obrovská firma s ponukou na jeho prácu snov. A môžem si dnes pogratulovať, že už nepoužíva frázy typu – „práca pod moju úroveň“ a už tobôž nie v spojení s prácou operátora call centra. Verím tomu, že operátor call centra je vždy viac ako nezamestnaný absolvent vysokej školy, ktorý sa utápa v snoch o zásahu osudu!

Show Comments (0)

This is a unique website which will require a more modern browser to work! Please upgrade today!